"Názov príspevku"

Sedím. Len tak si prepchatá sedím a snažím sa znova vytlačiť z hlavy ironické myšlienky. Milostivý, sarkazmus mi zožral mozog. Čo teraz? Keď tu len tak sedím, rozmýšľam. Naozaj som mala adekvátny dôvod na tie posledné sústa jedla?! V ušiach už musím mať narvané slúchadlá, aby mi to jedlo ne"odišlo" von ušami. Veľmi dobre viem, že nie. V tej chvíli mi to však vôbec nevadí. 

O inom som chcela a teraz vlastne ani neviem o čom som to momentálne chcela. Svetová ekonomika. Čo na ňu hovoríte? Aj vy si myslíte, že je tak statočne v prdeli ako celý náš svet a ľudia? Koniec sveta. Ten a ten príde k moci, to a to sa stane a vtedy obloha zatemnie a z nás sa stanú animované postavičky skákajúce na jednej nohe. Ďakujeme Nonstradamus, za takúto konšpiračnú teóriu, vďaka ktorej istý obyvatelia tejto modrej planéty (nebudem menovať ani naznačovať) vyhodili milióny za bezpečnostné kryty. Príde, raz príde, ale koniec každého sveta zvlášť.

Každý z nás raz skončí. Dohrá. Scenár skončí. A čo koniec toho môjho sveta? Dočkám sa?  Možno príde práve v tej chvíli, keď sa budem cítiť najšťastnejšie za celý svoj život. Tak to mám teda ešte ďaleko od vlastnej smrti. Možno ma postihne samovznietenie vďaka všetkej zlobe ktorú mám v sebe a ktorú pácham. Je celkom milé priznať si, že sa vykresľujem ako stelesnenie zla. Na vlastnú obhajobu si pred zrkadlom vždy pekne poviem, že nie som až taká zlá, že sú aj horší i to, že  sa mi sem tam, čas od času, podarí vykonať niečo dobré.



Pozerám na svoje červené nechty cez nadrobené mihalnice, s ktorými som sa pred niekoľkými dňami trápila len preto, aby som mala niekoľko dní pocit krásneho pohľadu a veľkých očí. Spomínam. Myslím na to, ako mi mama povedala, že videla psa s ružovými pazúrikmi. Predstavujem si. Rozmýšľam nad tým, či si nezaložím živnosť na mani a pedi pre psov. Určite by som si s nimi rozumela viac, ako s ľuďmi. Zisk by sa dostavil do roka a do dňa a ja by som viac nemusela zbierať do igelitového vrecka po našom psovi to, čo vyprodukuje ako posledné zo zhltnutej potravy. Nepredstavujte si to. Už aby som začala.

Naozaj mám v živote aj svetlé chvíle. Sľubujem. Len momentálne sa vypálila žiarovka. Všade je tma. 

foto: Branislav Babjak

5 coments:

  1. Zivot je zariadeny tak, ze musia byt aj svetle aj tmave chvilky s tym nic nenarobime. A ako sa vravi vsetko zle je na nieco dobre. Tak hlavu hore. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Treba sa vypísať aj v slabších, zlých chvíľach... normálne a ľudské ;)

    Pozývam na Giveaway o krásne sako Gai Mattiolo: http://spwfashion.blogspot.sk/2013/02/giveaway.html

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pripájam sa aj ja,a momentálne zdieľam tvoje pocity.Ale raz si hore a raz dole,tak len čakať na to hore;) A si krásna,ale to sa už opakujem!:)

    OdpovedaťOdstrániť

 

ARCHIVE

Používa službu Blogger.

TRANSLATE

FOLLOW BY EMAIL

KONTAKT

fkovalcikova@gmail.com