This is my kingdom come

Začínam počítať. Odpočítavám dni, ktoré sa krátia a mňa čakajú znova a znova dôležité udalosti. Mala som niekoľko týždňov trošku menší pokoj (vlastne nie, bol to masaker) a teraz to začína znova. Vlastne to nikdy neprestalo, pravda. Keď ste vo večnom kolotoči zhonu, školy či práce ani si neuvedomujete koľko toho zvládate. Keď nemusím robiť nič, tak mi príde čas strašne pomalý, vlečie sa. A čo dni kedy sa nezastavím, makám a 24 hodín mi je málo? Čo s nimi? Práve vtedy keď sú ani si ich neuvedomujem. jednoducho sa s nimi musím popasovať a všetko v pokoji zvládnuť. Horšie je to keď nemusím robiť prakticky nič a vtedy si len sťažujem, čo všetko ma čaká. Len ťažko sa dokážem vzdať svojej lenivosti a prepnúť sa do už dávnejšie spomínaného režimu "makaj". 

Svoj "čiernovdovecký" look mám tak zafixovaný vo svojom podvedomí, že si ani neuvedomujem, ako často nosím čiernu farbu... No pomôžem si? Už asi veľmi dlho nebol deň, kedy som nemala na sebe niečo čierne. No len si to predstavte, ja celá v ružovučkom alebo v zelenom. (Nie, drahý čitateľ, zelenú farbu neviem zniesť na oblečení. Možno ešte nejaký ten maskáč v neprehnanej a vkusnej miere.) A práve preto sa snažím rozžiariť miestnosť úsmevom a dobrou náladou! (Tak veľmi sa smejem, totálna kravina.) Dobre, dobre, ani to nie je pravda. Ani sama neviem, prečo nosím často čiernu, jednoducho ju mám rada. Cítim sa pohodlne a napriek môjmu odfotenému bezdomoveckému momentu (viď fotky) sa cítim tak nejak upravene a elegantne (väčšinou). Prečo to vlastne riešim? Pretože sama zo sebou bojujem. Vonku je už konečne krásne slniečko a chodiť ako čierna vdova nie je moc príhodné. Musím v sebe konečne znova prebudiť hybernujúce "svetlé ja". Wake up baby...

Znova som sa presvedčila, prečo ja nedokážem byť plnohodnotnou blogerkou. Je mi smiešne! Vysvetlite mi to, prosím. Ako sa dokážete len tak nechať odfotiť na ulici a nesmiať sa či nemať sprostý pocit, že ľudia pozerajú ako šialení? Pre mňa je vhodnejšia asi nejaká tmavá ulička a samospúšť. Verejne priznávam, som hanblivka, v niektorých prípadoch až príliš veľká. 





Ten smutný smajlík v mojej tvári je naozaj len momentka. Hah. Naozaj som telefonovala, ale že sa takto ksichtím pri telefonovaní, to som naozaj netušila. Vďaka, že nerozprávam...





5 coments:

  1. Frederika Gardosikova17. apríla 2013, 7:31

    Tie tvoje clanky ma fascinuju :) ..mam ich precitane asi vsetky na tomto blogu :) si uzasna blogerka a este krajsia modelka, nech sa ti dari lebo takych ludi ako si ty by malo byt podla mna viac :) pekny den

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne fotky, veľmi ti to na nich svedčí. :) Vôbec celý článok je super.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ty jsi užasná!:) Jsi hrozně fotogenická ,sluší ti to:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Fotky sú úplne TOP! Krása, krása, krása! :)

    PS: Všetky milé dievčatá pozývam na moju VEĽKÚ JARNÚ GIVEAWAY. :)
    http://sueandcolours.blogspot.sk/2013/04/jarna-giveaway-4.html

    Bavte sa
    S pozdravom Zuzana Stanko

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Chci mít tvojí postavu♥ Úžasné fotky!!
    Nikus

    OdpovedaťOdstrániť

 

ARCHIVE

Používa službu Blogger.

TRANSLATE

FOLLOW BY EMAIL

KONTAKT

fkovalcikova@gmail.com