Dark shadows

... a tak si každý vláči svoje "vrece". Vrecko, či už väčšie a či menšie plné problémov a starostí. Povedz človek, ako veľmi si silný, ako dlho sa dokážeš pasovať s problémami? A tak si ho nes! Nežiadaj o pomoc, nepros o úľavu. Buď silný, vydrž, zotrvaj. Raz sa vreca jednoducho zbavíš a trápenie odíde samo. Čas. Kamarát môj, chce to len čas. 

Tmavé tiene. Postavte sa do kúta a uvidíte, že svätožiara nesvieti nad vašou hlavou o nič jasnejšie. Nesvieti, pretože tam nie je. Ste len pohltení tieňom, obzeráte sa kde zmizli všetky farby sveta a zrazu je všade len tma. Človek pohltený tieňom, trápi sa. Čo to trápenie vlastne je? Trápiť sa je ľuďom ešte bližšie ako sa z niečoho tešiť. Trápenie. Je v ňom toľko emócií, je tak intenzívne. Chveje sa telo, chveje sa duša. Rozum nevie čo si počať, srdce nevie kde je sever. Totálna dezorientácia jednej ľudskej bytosti. Moment, keď už neviete ako ďalej je najsilnejšie. Prečo? Pretože sa nájde vnútorná sila, ktorá to za vás všetko odmaká. Vy trpíte, ona sa snaží aby ste sa jedného dňa zobudili a prestali trápenie cítiť. Nič netrvá večne, nič nepomôže lepšie ako čas. Chvíľa za chvíľou, čas po čase si uvedomíte, že ste silná osoba, ktorá všetky svoje temné tiene zaženie a prekoná. Už viac niet žiadneho trápenia. Hej, ty, vydrž, snaž sa, pracuj na sebe. Spoznaj svoju vnútornú silu, pomôž jej vyjsť von a na oplátku ti ona pomôže tiež. Zvládneš to. 

Takéto temno smutné myšlienky momentálne víria mojou hlavou. Nie je to ani obrím medvedím kožúškom, ani fialovým rúžom (moja alergia na otázku "To ti je až taká zima, že máš pery fialové?" stúpa závratnou rýchlosťou), ani zvyšok čiernych kusov. Je to stav mysle, stav duše, empatia s človek, ktorého zbožňujem. Mne ja naozaj ináč veľmi dobre. Veď aj preto som v čiernom. Such a happy colour! Navyše, v momentálnej situácii s neutíchajúcim snežením nie je nič lepšie ako dôkladne kontrastovať s prírodou. To všetko na fotkách kde nie je sneh, ale tmavá machuľa som ja. Len tak si plávam snehom (čo iné mi ostáva), potichu nadávam, o niečo hlasnejšie sa smejem pri každom vlastnom pošmyknutí na nie zrovna veľmi odhrnutých chodníkoch a autostrádach. 

Základné spravodajstvo: Potrebujem oddych od smútku, a tak odchádzam na niekoľko dní k Ivanke (sweetladylollipop) do Bratislavy zneuctiť svojou prítomnosťou jej krásne bývanie. Stretnem sa s Čačky a konečne sa zabavím na našom čierno čiernom nechutnom humore a psychicky sa začnem pripravovať na začiatok ďalšieho semestra. Ja sa naozaj naozajstne teším. Snehové fotky fotil Martin Krystýnek.

Celý môj objemný čierno-medvedio-kobercový look tvorí: kožuch + nohavice - 2hand (pán boh zaplať za takéto veci), rolák - Zara, šál (koberec) - mamina, ruksak - Primark, okuliare - H&M, jediné prístupné zimné topánky - Olang.

4 coments:

  1. krásne píšeš! alergiu na hlúpe otázky mám všeobecne, ale táto konkrétna mi tiež extrémne vadí, asi si dotyční myslia, že je to vtipné. dúfam že sa tu v Bratislave budeš mať super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Trápení přichází, aby ho vystřídala spokojenost..uvidíš..

    Ta rťenka je super a kožich úplný top. Nahoď brejle, nahoď kapucňu a f*ckuj hloupé otázky ;)

    Mišo
    www.ontheleaf.net

    OdpovedaťOdstrániť

 

ARCHIVE

Používa službu Blogger.

TRANSLATE

FOLLOW BY EMAIL

KONTAKT

fkovalcikova@gmail.com